Slovensko má novú vládu. Čo to znamená pre oblasť bezpečnosti a obrany?

Na Slovensku sa pred pár dňami utvorila nová vládna koalícia zložená zo strán SMER-SD, SNS, Most-Híd a Sieť, a verejnosti ponúkli náhľad do svojich prvých programových priorít. Zdá sa, že oblasť bezpečnosti a obrany sa opäť nestane prioritou slovenskej vlády – tou bola len na niekoľko mesiacov pred voľbami, kedy najmä vládna strana využívala zhoršenie bezpečnostnej situácie následkom utečeneckej krízy na šírenie strachu a zisk volebných hlasov. Ignorovanie bezpečnostnej sféry sa dá vyčítať už z prvého návrhu programových priorít na roky 2016 – 2020, kde žiadna časť nie je osobitne venovaná bezpečnosti, a v sekcii o zahraničnej a európskej politike sa nachádza len jediná zmienka o potrebe aktualizácie bezpečnostnej a obrannej stratégie SR. Tá však s ohľadom na zmeny bezpečnostného prostredia a nové bezpečnostné hrozby objavujúce sa v posledných rokoch prichádza značne neskoro.

Nová vládna koalícia vyhlásila, že sa bude snažiť o ,,jednoznačnú kontinuitu proeurópskej a proatlantickej orientácie SR na základe širokej politickej zhody“. Táto zhoda však nakoniec nemusí byť až taká široká, keďže jedinou naozaj proeurópskou stranou vo vláde bude Most-Híd. Kontinuita sa dá možno očakávať na základe zotrvania Miroslava Lajčáka na poste ministra zahraničných vecí, ale napríklad ministerstvo obrany pripadlo národniarom, ktorí neprejavujú práve proeurópsky a proatlantický postoj. Predseda SNS Andrej Danko rázne odmieta prítomnosť vojsk Aliancie na území Slovenska a vystupoval aj proti vytvoreniu styčného integračného tímu NATO na slovenskom území. Ministrom obrany sa stal generál Peter Gajdoš, ktorý síce začal svoje štúdiá v Moskve, vďaka čomu sa viacerí domnievajú, že by mohol sympatizovať s ruskou politikou, neskôr však získal aj západoeurópske vzdelanie a dokonca pôsobil ako slovenský vojenský predstaviteľ pri Vojenskom výbore NATO v Bruseli. SNS si tak zrejme uvedomuje, že slovenské členstvo v NATO je jednoducho fakt a vyplývajú z neho viaceré záväzky a povinnosti. Či o týchto záväzkoch budú slovenskí politici len hovoriť alebo ich aj reálne plniť, ukážu možno už prvé kroky nového ministra.

Problematika utečencov pravdepodobne po voľbách už nebude víriť vody slovenskej politickej scény tak, ako tomu bolo pred voľbami. Jedným dôvodom je, že politické strany, ktoré si práve na utečeneckej kríze postavili svoju kampaň, sa do parlamentu dostali, a tak splnili svoj cieľ a tému utečencov už de facto nepotrebujú. Druhým dôvodom je fakt, že téma migrantov vo veľkej miere dopomohla do parlamentu aj krajne pravicovej Ľudovej strane Naše Slovensko. S tou všetky ostatné strany odmietajú spolupracovať a dúfajú, že popularita Mariana Kotlebu už nestúpne, a preto sa dá predpokladať, že nebudú antiutečeneckou rétorikou riskovať vzostup tohto hnutia. Na druhej strane, nedávne teroristické útoky v Bruseli zrejme opäť vyvolajú protimigrantské nálady a aj slovenskí politici sa budú musieť touto záležitosťou zaoberať. Antiteroristický balíček bol na Slovensku schválený už v decembri 2015 a dá sa očakávať, že v podobných opatreniach sa bude pokračovať.

Je potrebné sa ešte raz pristaviť pri Ľudovej strane Naše Slovensko a obavách o vzostup pravicového extrémizmu. Ihneď po zverejnení prvých výsledkov volieb viaceré politické strany vyhlásili, že sa musí okamžite zakročiť proti úspechu hnutí hraničiacich s nacizmom či fašizmom. Nová vládna koalícia túto problematiku dokonca zahrnula do svojich priorít v sekcii školstvo, kde sa hovorí o ,,posilnení občianskej výchovy proti extrémizmu a totalitným režimom“. Či to však slovenská vláda s týmto „bojom“ proti extrémizmu myslí naozaj vážne, je otázne. V jej programe sa totiž nenachádzajú žiadne zmienky o riešení situácie rómskej menšiny na Slovensku, a pritom práve problémy s touto skupinou obyvateľstva sú podľa prieskumov jedným z hlavných dôvodov prečo ľudia volili ĽSNS, ktorá má dlhodobo vo svojom programe silnú protirómsku rétoriku.

Každopádne, Slovensko bude od júla 2016 prvý raz v histórii predsedať Rade EÚ, čiže sa nemôže schovávať do svojej ulity a tváriť sa, že oblasť bezpečnosti a obrany sa ho až tak netýka. Práve naopak, Európa čelí obrovským bezpečnostným výzvam a postoj k nim bude, aspoň formálne, riadiť práve Slovensko. Tento raz sa teda táto malá krajina musí k svojej, ale aj európskej bezpečnosti, postaviť zodpovedne.

Zpracovala: Alžbeta Neuschlová

1031