GLOBSEC Tatra Summit 2016

Posledný októbrový víkend sa v Bratislave odohrala už po piatykrát konferencia GLOSBEC Tatra Summit 2016. Okrem ekonomických tém sa v niekoľkých paneloch diskutovalo aj o otázkach bezpečnosti a obrany, a to konkrétne o energetickej bezpečnosti v kontexte geopolitiky, potenciálnej bezpečnostnej únii či migračnej kríze.

360px-bratislava_at_night-001

„Energetický trh potrebuje právne regulácie, infraštruktúru a diverzifikáciu dodávok,“ tvrdí nórsky minister ropy a energetiky Tord André Lien. V diskusii vyzdvihoval príklad vysoko integrovaného, efektívneho a liberálneho trhu s energiami medzi severskými krajinami. Eurokomisár Maroš Šefčovič hovoril o príprave veľkého balíka opatrení, ktorý má výrazne pozmeniť európsku energetiku, a to od obchodovania s elektrinou až po lepšie využívanie obnoviteľných zdrojov. Šefčovič po diskusii poskytol interview pre New Europe, kde tvrdí, že Brusel jednoznačne chce, aby Ukrajina zostala tranzitnou krajinou plynu do Európy aj po roku 2019, kedy končí kontrakt medzi Ukrajinou a Ruskom.

V paneli venujúcom sa bezpečnostnej únii a reforme spravodajských služieb sa Michael Chertoff vyjadril, že na nedávnych teroristických útokoch v Európe je zarážajúci fakt, že viacerí z útočníkov boli známi polícii v niektorom z členských štátov EÚ, táto informácia sa však nedostala na miesta, kde by sa proti nim mohlo efektívne zakročiť. Aj preto GLOBSEC Policy Institute vydal vlastnú protiteroristickú iniciatívu venujúcu sa aj lepšej spolupráci informačných služieb. Annemie Turtelboom takisto považuje za nevyhnutnú intenzívnejšiu spoluprácu medzi krajinami EÚ. Je si vedomá snáh o bilaterálne formy spolupráce, podľa jej názoru to však nie je dostačujúce, pretože s hrozbou, akou je terorizmus sa nedá vysporiadať na národnej úrovni.

Čo sa týka migračnej krízy, v paneli nazvanom „Migračná kríza v Európe: Budúce výzvy“ sa rozoberal najmä koncept flexibilnej solidarity. Tejto problematike sa venuje aj nový policy paper od Globsec Policy Institute. Nina Gregori zo slovinského ministerstva vnútra zdôraznila, že práve flexibilná solidarita v podobe policajtov, lekárov či hmotnej pomoci pomohla Slovinsku prekonať prvé vlny utečencov, a preto je názoru, že tento druh pomoci môže byť efektívny. Pomoc Slovinsku prišla veľmi rýchlo od viacerých európskych krajín, medzi ktorými boli aj štáty V4. Práve tieto krajiny najviac obhajujú koncept flexibilnej solidarity a maďarský štátny tajomník pre európske záležitosti Szabolcs Takács príklon k flexibilite svojimi vyjadreniami iba potvrdil. Okrem toho, hneď na začiatku diskusie uviedol, že Európska únia by si mala pred akýmikoľvek debatami o riešení migrantskej krízy odpovedať na dve hlavné otázky: 1. Chceme v Európe migrantov alebo nie? A ak áno, v akom rozsahu? 2. Aký je náš cieľ pri riešení krízy – chceme migráciu zastaviť či ju regulovať? Na tieto otázky musí najprv vzniknúť celoeurópsky konsenzus, až potom je možné súčasnú situáciu efektívne riešiť.

 

Zpracovala: Alžbeta Neuschlová

1212