Ako sa darilo slovenskému predsedníctvu v otázkach bezpečnosti?

Pred niekoľkými týždňami Slovensko zavŕšilo svoje historicky prvé predsedníctvo v Rade EÚ a posunulo ho do rúk Malty. V niektorých oblastiach dokázala byť Slovenská republika úspešná, v iných zas sklamala a neuspela. Ako sa jej darilo v bezpečnostných otázkach, čo presadila a čo naopak v tejto oblasti nedokázala vyriešiť?

Jednou zo štyroch hlavných priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ bola udržateľná migračná a azylová politika. V oblasti riešenia migrácie sa však Slovenskej republike veľmi uspieť nepodarilo. Táto téma bola rozoberaná už na septembrovom bratislavskom summite, po ktorom viacerí európski lídri oznámili, že v otázkach migrácie bolo stretnutie neúspešné. Je chvályhodné, že Slovensko neostalo len pri kritike a odmietaní systému povinných kvót, ale prinieslo aj vlastný návrh riešenia migračnej krízy. Predstavený bol koncept flexibilnej, neskôr efektívnej solidarity. Bohužiaľ, táto iniciatíva sa stretla s dvomi zásadnými problémami. Prvým je ten, že flexibilnú solidaritu nemožno považovať za ucelené riešenie migračného problému, mohla by slúžiť len ako akási partikulárna súčasť komplexného riešenia, ktorého základom by malo byť najmä zastaviť tok migrantov do Európy. Druhým – oveľa závažnejším problémom je fakt, že koncept flexibilnej solidarity nebol medzi európskymi partnermi prijatý vôbec pozitívne. Napriek vyjadreniam premiéra Fica či ministra vnútra Kaliňáka o úspechu slovenského návrhu je pravdou, že flexibilná solidarita bola rázne odmietnutá napríklad Talianskom, Gréckom, ale aj Maltou, ktorá po Slovensku preberá predsedníctvo v Rade.

Slovensko malo za cieľ aj ukončiť legislatívny proces o inteligentných hraniciach. Nový vstup-výstup systém mal viesť k efektívnejšej kontrole občanov tretích krajín. Aj keď viaceré základné body sú dohodnuté, Slovensku sa cieľ splniť nepodarilo, keďže ešte stále sa rokuje o niekoľkých záležitostiach tohto návrhu.

S migračnou krízou je spojený aj problém ochrany vonkajších hraníc EÚ. Ochranu hraníc sa naozaj podarilo zlepšiť, keďže počas predsedníctva začala fungovať Európska pohraničná a pobrežná stráž nahradzujúca Frontex, ktorá bude mať viac právomocí aj vyšší rozpočet. Je však potrebné dodať, že tento projekt pochádza z dielne holandského predsedníctva, Slovensko sa však zaslúžilo o formálne odštartovanie jeho fungovania.

Viacero úspechov dosiahlo slovenské predsedníctvo v oblasti energetickej bezpečnosti. Okrem iného dosiahlo dohodu v Rade EÚ o revízii nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu, ktorá posúva tému energetickej bezpečnosti zo štátneho na regionálny level. Ďalej sa podarilo dohodnúť s Európskym parlamentom revíziu rozhodnutia o ustanovení mechanizmu výmeny informácií pri medzivládnych dohodách v oblasti energetiky, čo znamená, že medzivládne dohody o dodávkach plynu a ropy musí ešte pred ich uzatvorením skontrolovať Komisia.

Stále viac intenzívnym bezpečnostným problémom Európskej únie je boj proti terorizmu a aj Slovensko sa počas svojho predsedníctva snažilo prispieť k zlepšeniu bezpečnostnej situácie v EÚ. Podarilo sa napríklad dosiahnuť všeobecnú dohodu Rady k návrhu na doplnenie smernice proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý sa bude ďalej rozoberať na pôde Európskeho parlamentu. Na úrovni COREPER došlo k dohode o povinnosti členských štátov kontrolovať všetkých ľudí pri vstupe, ale aj výstupe z EÚ vo viacerých databázach, čo je reakcia na hrozbu zahraničných bojovníkov. Vo svetle decembrového teroristického útoku z Berlína sa však zdá, že Únia robí stále málo a ani počas slovenského predsedníctva sa nepodarilo prejsť k ráznejšiemu boju s teroristami.

Slovensko tak počas predsedníctva dosiahlo niekoľko úspechov v oblasti energetickej bezpečnosti či ochrany vonkajších hraníc, nepodarilo sa mu však vyriešiť dva najpálčivejšie bezpečnostné problémy Únie – terorizmus a migračnú krízu. Únia stále nie je jednotná v tom, ako sa s migračnými vlnami vysporiadať tak, aby neboli bezpečnostným rizikom pre občanov Únie, a nepodarilo sa zabrániť ani ďalším teroristickým útokom v Európe, o ktorých sa nedá očakávať, že len tak pominú bez akýchkoľvek razantnejších krokov zo strany EÚ.

Zpracovala: Alžbeta Neuschlová – Junior Research Fellow

774