Monitor CBAP-Balkán: Únor/Březen 2017

Relations with Bosnia and Herzegovina-The Road to Integration and Key Areas of Cooperation • Former UK ambassador proposes territories exchange • Top MEP Tells to Counter Russia in Balkans

Relations with Bosnia and Herzegovina – The road to integration and key areas of cooperation

North Atlantic Treaty Organisation

Bosna a Hercegovina sa dlhodobejšie usiluje o členstvo v NATO. Krajina je stabilným partnerom pri podpore operácií NATO v či už v Afganistane, ale aj v iných regiónoch sveta.

Severoatlantická Aliancia víta úsilie Bosny a Hercegoviny pri snahách dosiahnuť členstvo v. Navyše, NATO vypracovalo program podpory, ktorý má pomôcť krajinám usilujúcim sa o členstvo v Aliancii na ich ceste k tomuto cieľu.

V prípade Bosny a Hercegoviny, NATO má jasne stanovené body kooperácie, ktoré sú vymedzené ako kľúčové pre obe strany.

  1. Bezpečnostná spolupráca – Aliancia považuje za dôležité zlepšiť schopnosť Bosny a Hercegoviny spolupracovať s ostatnými členmi NATO a jeho partnermi, najmä v oblasti udržovania mieru a krízového manažmentu.
  2. Obranná a bezpečnostná reforma – NATO považuje túto oblasť za jednu z najdôležitejších. Zdôrazňuje dôležitosť vytvorenia stálych a dostupných obranných štruktúr, ktoré sú schopné reagovať na bezpečnostné výzvy a potreby Severoatlantickej Aliancie.
  3. Civilné núdzové plánovanie – NATO a Bosna a Hercegovina spolupracujú práve v tejto oblasti. Krajina s pomocou NATO v minulosti posilnila právnu štruktúru, ktorá sa týka riešenia núdzových situácií.
  4. Informovanie verejnosti – NATO pomáha Bosne a Hercegovine so zlepšením prístupu informácií pre verejnosť. Komunikačná stratégia Aliancie vyzerá byť úspešnou. Tak isto je úspešná spolupráca medzi NATO „Public Diplomatic Division“ a partnermi, ktorých aktivity sa viažu na Bosnu a Hercegovinu.
  5. Bezpečnosť súvisiaca s vedeckou spoluprácou – s pomocou NATO sa Bosna a Hercegovina aktívne podieľa na programe týkajúceho sa zlepšovania postupov a praktík ochrany kultúrneho vlastníctva jednotlivých štátov pri operáciách vedených NATO.

Former UK ambassador proposes Serbia territories exchange

Milos Mitrovic-Independent Balkan News Agency

Od vytvorenia samostatnej Kosovskej republiky  sa objavilo mnoho názorov ako zlepšiť vzťahy medzi Srbskom a Kosovom. Jedným z najnovších je návrh Ivora Robertsa, bývalého veľvyslanca Spojeného kráľovstva.

Ten sa vyslovil, že Srbsko a Kosovo by si mali vzájomne vymeniť určité časti územia. Roberts tvrdí, že iba tento krok je cestou k zlepšeniu vzťahov medzi Belehradom a Prištinou, a teda k dosiahnutiu trvalého mieru.

Roberts sa taktiež vyjadril o multietnických štátoch, ktoré sú podľa neho ideálne. Avšak výmena Preševského údolia v Srbsku za kosovské územie ležiace severne od rieky Ibar by mohlo priniesť stabilizáciu vzťahov medzi krajinami, ale aj uznanie Kosova zo strany Srbska.

Roberts však nejednal iba z vlastnej iniciatívy. Dá sa povedať, že reagoval na slová americkej kongresmanky Dany Rohrabacher, ktorá veľmi podobný názor vyslovila iba deň pred Robertsom.

Podľa Robertsových slov, on sám dúfa, že hranice na Balkáne by nemali byť symbolom oddelenia národov, ale skôr rôznorodosti medzi jednotlivými národmi Balkánu. Tento cieľ môže byť dosiahnutý iba ak jednotlivé národnostné komunity budú cítiť bezpečie a stabilitu na územiach, ktoré obývajú.

K zmienenému návrhu vyjadril svoje stanovisko aj srbský premiér Aleksandar Vučič. Podľa Vučiča je takýto návrh absolútne nereálny, vzhľadom na srbský postoj, ktorý považuje Kosovo na základe ústavy za územnú časť Srbskej republiky.

 

TOP MEP Tells EU to Counter Russia in Balkans

BalakanInsight

Predseda komisie Európskeho Parlamentu pre zahraničné vzťahy David McAllister vyhlásil, že na Balkáne je „príliš mnoho hráčov“, pričom zdôraznil, že Rusko predstavuje dôvod k najväčšiemu znepokojeniu.

McAllister o téme Balkánu rozprával na nedávnom summite Európskej Únie v Bruseli.

Zdôraznil, že zatiaľ čo sa pozornosť EÚ sústreďuje na odchod Británie alebo migračnú krízu, nemalo by sa zabúdať ani na iné dôležité témy ako je vplyv Ruska v jednotlivých regiónoch Európy.

McAllistra znepokojuje fakt, že ruský a turecký vplyv na Balkáne sa zvyšuje, pričom sú tu aj záujmy štátov ako USA alebo členov Európskej Únie. McAllister tak isto spomenul podporu nacionalistických hnutí a politických strán v regióne zo strany Ruska, ale aj podozrenia účasti Kremľu na minuloročnom pokuse o štátny prevrat v Čiernej Hore.

Avšak, vyjadrenia McAllistra sa týkali aj zlepšenia povedomia a mienky o Európskej Únii v oblasti Balkánu. Podľa prieskumu si napríklad ľudia v Srbsku myslia, že najväčším  donorom ich krajiny je Rusko a nie Európska Únia. Z tohto dôvodu sa McAllister vyjadril, že dôležité je nielen bojovať proti vplyvu Ruska na Balkáne, ale tak isto zvyšovať povedomie o dôležitosti a prospešnosti úsilia štátov EÚ v regióne.

K téme dôležitosti Balkánu sa vyjadrila aj vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Federica Mogherini. Tvrdí, že Balkán sa môže kedykoľvek stať „šachovnicou“ pre veľké mocnosti a ich záujmy, a teda je dôležité sa zaoberať týmto regiónom.

Zpracoval: Ivan Iliev

300