CBAP Monitor: Balkán – červen/červenec 2017

Medzinárodný súdny dvor v Haagu obnovil súdny proces s bývalým vrchným predstaviteľom Srbskej štátnej bezpečnostnej služby • Predseda Vojenského výboru NATO privítal nového člena – Čiernu Horu, Rusko to však vníma ako akt nepriateľskej politiky • Grécko, Bulharsko a Srbsko otvorili dvere novému partnerstvu


Medzinárodný súdny dvor v Haagu obnovil súdny proces s bývalým vrchným predstaviteľom Srbskej štátnej bezpečnostnej služby

Radusa Milutinovic – BalkanInsight.com

Obnovený súdny proces s Jovicom Stanišičom, bývalým vrchným predstaviteľom Srbskej štátnej bezpečnostnej služby  a jeho asistentom Frankom Simatovičom sa začal pred Medzinárodným súdnym dvorom v holandskom Haagu. Obaja sú obžalovaní z páchania zločinov proti Chorvátom a Bosniakom počas krvavej vojny v Juhoslávii medzi rokmi 1991-1995.

Podľa prokurátora, Stanišič a Simatovič organizovali, vyzbrojovali a financovali členov polovojenskej skupiny “Červené Barety”, ako aj iné skupiny, ktoré páchali rozličné zločiny na území Bosny a Hercegoviny a Chorvátska.

Na základe týchto faktov sa obvinenia oboch spomenutých presnejšie týkajú rasovo, politicky a nábožensky motivovaného prenasledovania, vrážd, a deportácií bosenského a chorvátskeho obyvateľstva. Obvinenia tak isto tvrdia, že zločiny, ktorých sa obaja dopustili boli páchané za účelom neskoršieho pripojenia “vyčistených” území do samostatného srbského štátu.

Stanišič a Simatovič už raz stáli pred súdom za rovnaké obvinenia. Avšak, vtedajší verdikt oboch oslobodil. Súd vtedy tvrdil, že ani jeden z obvinených nemal reálny dosah na rozmiestnenie polovojenských jednotiek mimo Srbska a obaja mali iba “limitovaný zámer” na kontrolu teritórií, kde boli spomenuté zločiny spáchané.

Rôzne typy zločinov boli smutnou, ale bežnou súčasťou vojny v Juhoslávii. Aj v dnešných dňoch kedy je konflikt na Balkáne ukončený sa zločiny stále považujú za veľkú traumu. Ich riešenie nie je iba nástrojom spravodlivosti, ale môže dopomôcť k zmierneniu napätia medzi štátmi a etnickými skupinami, ktoré boli priamo zapojené do jednej z najkrvavejších vojen aké Európa zažila.

 

Predseda Vojenského výboru NATO privítal nového člena – Čiernu Horu, Rusko to však vníma ako akt nepriateľskej politiky

North Atlantic Treaty Organization/ Dusica Tomovic – BalkanInsight.com

Čierna Hora sa 5. júna 2017 , iba trinásť mesiacov od  podpísania Prístupového protokolu (Accession Protocol), stala oficiálne novým členským štátom Severoatlantickej Aliancie (NATO).

Vstup Čiernej Hory do Aliancie symbolizuje koniec prístupového procesu, ktorý začal 19. mája 2016 podpísaním „Prístupového protokolu“ ministrami zahraničných vecí členských štátov NATO.

K významnej udalosti sa vyjadril aj Predseda Vojenského výboru NATO, generál Petr Pavel. Podľa neho je vstup tejto Balkánskej krajiny do Aliancie významným historickým momentom a chcel by poďakovať všetkým, ktorí boli zainteresovaní počas prijímacieho procesu. Podľa generála Pavla si Čierna Hora zaslúži svoje členstvo a je hrdý, že krajinu môže nazývať spojencom.

Naopak, nadšenie z úspechu Čiernej Hory nezdieľa Rusko. Ruský Minister zahraničných vecí Sergey Lavrov sa vyjadril, že vstup Čiernej Hory do NATO je iba geopolitický projekt, ktorý nemá nič s posilňovaním obranyschopnosti aliancie.

Lavrov ďalej varoval Podgoricu pred odvetnými opatreniami. Ruské Ministerstvo zahraničných vecí označilo konanie Čiernej Hory za nasledovanie nepriateľskej politiky. Z toho dôvodu si Rusko nárokuje vykonanie odvetných krokov, ktoré neboli bližšie špecifikované. V reakcii na ruské vyhlásenia sa vláda Čiernej Hory jasne vyjadrila, že členstvo v NATO znamená pre krajinu významný medzník smerom k západným hodnotám.

 

Grécko, Bulharsko a Srbsko otvorili dvere novému partnerstvu

Spiros Sideris – Independent Balkan News Agency

Členské štáty Európskej únie Grécko a Bulharsko a najväčší štát bývalej Juhoslávie, Srbsko, “otvorili dvere” novému partnerstvu, ktoré by malo pomôcť nielen spomínaným štátom, ale rovnako aj celému regiónu Balkánu.

Nová dohoda o spolupráci je výsledkom stretnutia ministerských predsedov Grécka, Bulharska a Srbska, ktoré usporiadal grécky premiér Alexis Tsipras počas nedávnych dní v Solúne.

Podľa viacerých diplomatických zdrojov sa stretnutie nieslo v pozitívnej atmosfére a prinieslo rozhodnutia, ktoré pomôžu krajinám na Balkáne, Európskej únii a tak isto aj celej Juhovýchodnej Európe v oblasti ekonomiky, bezpečnosti, energetiky a dopravy.

Spomenutá dohoda má ohromný význam z dôvodu snahy o elimináciu tlaku, ktorý panuje medzi rôznymi krajinami Balkánskeho polostrova.

Dohoda nielenže dáva silný základ pre rozvoj regiónu vo viacerých odvetviach, ale rovnako vysiela jasnú správu, že rozvoj a stabilita Balkánu je dosiahnuteľná iba bez nacionalistických tendencií a rovnako, že Balkán je región, ktorý má vysoký  potenciál pre rozvoj aj bez zásahu tzv. “tretích krajín”.

 

Spracoval: Ivan Iliev

822