Strategické podniky – medzi reguláciou a voľným obchodom

V otázke slobodného trhu vo svete patrí Európska únia k tomu liberálnejšiemu koncu spektra. Navzdory tomu sa vyznačuje určitými mechanizmami protekcionizmu. Otázka ochrany strategických podnikov sa v súčasnosti stala významnou témou. Deje sa tak predovšetkým v kontexte expanzie zahraničných (prevažne čínskych) investícii v EU a narastajúcich obáv z možných následkov. Práve Európska únia sa stáva pre čínskych investorov najlákavejšou destináciou a ich nárast je v čoraz väčšom nepomere ku európskym investíciám v Číne. Podniky z oblasti energetiky, informačných a komunikačných systémov, zbrojného priemyslu alebo dopravy (alebo jednoducho podniky s veľkým počtom zamestnancov či rozsiahlou produkciou) však patria ku strategickým a prípadná strata kontroly, únik technológii, informácii a know-how, či prostý nárast zahraničného vplyvu predstavujú bezpečnostné riziko pre jednotlivé členské štáty a EU ako globálneho hráča. Ich nepredajnosť by tak mala odrážať tak ako ekonomické, aj bezpečnostné hľadisko.
Na pôde EU sa tak otvorila diskusia o revízii prístupu k strategickým podnikom na celoeurópskej úrovni, čomu predchádzali kroky na národnej úrovni niektorých členských štátov. Jednalo sa predovšetkým o veľké ekonomiky – Nemecko, Francúzsko a Taliansko, ktoré vytvorili ad-hoc koalíciu
štátov, ktoré v snahe maximalizovať reguláciu prispôsobili svoje príslušné zákony a požadovali tvrdší a koordinovaný prístup rovnako aj na európskej úrovni.

„Tvrdá regulácia“

Francúzsko bolo prvé, ktoré na tému poukazovalo a hľadalo spojencov na úrovni EU. Prístup krajiny galského kohúta k ochrane strategických podnikov vychádza z dekrétu č. 2005-1739 z roku 2005, ktorý stanovuje zvláštny režim ochrany francúzskych podnikov v rámci strategických sektorov. Ten medzi strategické sektory radí napríklad podniky zbrojnej výroby, IT firmy, dual-use technológii či energetické firmy. V roku 2018 bol zoznam aktualizovaný o umelú inteligenciu, vesmírny priemysel, ukladanie dát a pod. Francúzsko však týmto nesleduje len ochranu pred vplyvom krajín mimo EU, ale dlhodobo aj pred konkurenciou v rámci EU.
V reakcii na rastúcu expanziu čínskych firiem sa k francúzskej iniciatíve pripojilo Nemecko. To reagovalo na tento trend už v roku v roku 2009, kedy revidovalo Zákon o zahraničnom obchode. V októbri 2016 nemecká vláda ruší prevzatie AIXTRON-u čínskym investorom, pričom argumentuje ohrozením svojej bezpečnosti (pozn.: firma produkuje technológie využívané v armáde). Táto udalosť zohrala významnú rolu v diskusii o prístupe k ochrane strategických podnikov a presvedčila Nemecko o akútnosti francúzskych snáh a potrebe sa k ním pripojiť. V nasledujúcom roku Ministerstvo hospodárstva a energetiky vydalo vyhlášku, ktorá sprísňuje a upravuje investičné pravidlá voči zahraničnému kapitálu. Ich opatrenia neboli zamerané iba na Čínu alebo Rusko, ale celkovo na investorov z krajín mimo EU.
K spoločnej  iniciatíve sa pripojila aj ďalšia významná európska ekonomika, Taliansko. V ňom vláda disponuje právomocou – právom veta – v otázke strategických sektorov, ako je obrana, bezpečnosť, energetika, doprava či komunikácie. Prezidentský dekrét z roku 2014, stanovuje tzv. „golden powers“, kedy v sektoroch obrany a národnej bezpečnosti je možné jednotlivé akvizície vetovať. V roku 2017 bola legislatíva na základe tzv. Golden Power Law posilnená napríklad v oblasti hi-tech priemyslu.
Začiatkom roku 2017 táto koalícia spoločne predkladala svoju žiadosť Komisii EU, v ktorej žiadali prehodnotenie pravidiel EU, ktoré umožňujú členským štátom blokovať určité zahraničné akvizície európskych podnikov. Podľa návrhu by sa malo jednať o prípady, kedy sú cieľové podniky považované za strategické. Vychádzajú pritom z presvedčenia, že zahraniční investori investujú zo strategických záujmov tej-danej investujúcej krajiny.

Liberálny prístup

Na podobné iniciatívy však s nedôverou hľadia krajiny ako napríklad Švédsko, ktoré iniciatíve nie je naklonené a navrhované opatrenia kritizuje a považuje za protekcionistické a ohrozujúce tradíciu voľného obchodu. Vo Švédsku síce existuje obmedzenie v otázkach vlastníctva švédskych firiem subjektami, ktoré nepochádzajú z EU, no zároveň sú dve najväčšie švédske automobilky v čínskych rukách. Vedľa Švédska sa zoskupila skupina menších štátov, ktoré sú výrazne závislé na zahraničnom kapitále. Práve pri týchto krajinách, ako je napríklad Česko, Grécko či Portugalsko, môžeme vysledovať nárast čínskych investícii a zároveň očakávať premietnutie tohto nárastu do vplyvu na policy-making tej-danej krajiny.
Veľká Británia tradične deklaruje, že je krajinou slobodného trhu a voľného obchodu, a preto štát nechce zasahovať do nákupu a predaja akýchkoľvek firiem. Spojené kráľovstvo sa ale, podobne ako napr. Francúzsko, sústreďuje na strategické odvetvia. Medzi tie radí zbrojný priemysel, dual-use a high-tech produkciu, aj firmy zaoberajúce sa likvidáciou následkov úniku ropy a oleja do mora. V súčasnosti je na stole reforma právneho zabezpečenia zahraničného skupovania domácich podnikov, ktorá upravuje prípady, kedy môže štát zasahovať do predaja firmy. Okrem klasických strategických odvetví by tak podľa nového rozšírenia mohla vláda zasahovať aj do obchodu malých firiem, duševného a osobného vlastníctva, či predaja firemných podielov, a to prakticky v akejkoľvek sfére, pokiaľ by hrozilo narušenie bezpečnosti krajiny. V súvislosti s brexitom je v hre aj plánovaná pomoc strategicky významným podnikom. Môžeme tak vysledovať rovnaký trend ako pri iných veľkých európskych ekonomikách, ktoré sa snažia zaistiť svoju bezpečnosť, a zároveň nestratiťzahraničné investície.

„Mierna“ regulácia

Niekde medzi liberálnym prístupom a spoločnou európskou reguláciou sa nachádzajú krajiny, ktoré problematiku riešia na národnej úrovni. Poľsko má podniky, definované ako strategické, pod kontrolou vlády, ktorá si v nich zachováva väčšinový podiel. Nástroje na ochranu pred nežiaducim prevzatím definuje Zákon o kontrole prevzatia podnikov pôsobiacich v strategických odvetviach z roku 2015. Zákon ukladá povinnosť oznámiť zámer Ministerstvu financií a získať jeho súhlas v prípade, že kupujúci by akvizíciou získal významný podiel v spoločnosti. Obdobný prístup môžeme nájsť napríklad vo Fínsku, kde Ministerstvo pre ekonomické záležitosti monitoruje a potvrdzuje akvizície zahraničných investorov. Na základe Zákona o monitorovaní zahraničných akvizícií podnikov vo Fínsku, ministerstvo v prípade pochybnosti a narušenia národného záujmu posúva danú vec vláde.

Na Slovensku je ako strategický podnik definovaná firma, ktorá je tak označená vládou SR, je dôležitá pre bezpečnosť štátu a hospodárstva, pričom má buď viac ako 500 zamestnancov, je významným dodávateľom energie, plynu, tepla, produktov rafinérskeho priemyslu pre obyvateľstvo, priemysel alebo dopravu, zaisťuje vodné diela, verejné čističky odpadových vôd, verejnej kanalizácie či verejný vodovod. Na základe Zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností a o zmene a doplnení niektorých zákonov z roku 2009, dáva štátu prednostné právo v prípade konkurzu týchto podnikov. Je potrebné však pripomenúť, že legislatívna úprava bola prijatá v kontexte hospodárskej krízy a nereflektuje súčasný trend.

Prístup USA a Kanady

Krajiny Severnej Ameriky na opačnej strane Atlantiku radíme rovnako k ekonomikám s voľným trhom. Podobne ako Európu, aj Spojené štáty americké trápi narastajúca expanzia čínskych firiem a kapitálu. Aj tu je teda aktuálna diskusia problematiky ochrany strategických podnikov. Spojené štáty sa však pri zavádzaní tvrdších regulácii obávajú recipročných opatrení, ktoré by ohrozili ich investície do zahraničia. Potenciálnu hrozbu zahraničných investícii preveruje Výbor pre zahraničné investície v Spojených štátoch. Ten sa opiera o Zákon o zahraničných investíciách a národnej bezpečnosti z roku 2007, ktorý ukladá výboru právo preskúmať akékoľvek akvizície ohrozujúce národnú bezpečnosť. V prípade obranných akvizícii investície prechádzajú aj kontrolou Úradu pre priemysel a bezpečnosť. V kontexte priamych regulácii vydalo Ministerstvo vnútornej bezpečnosti zoznam sektorov, tzv. critical infrastructure, ktoré sú dôležité pre národnú bezpečnosť. Jedná sa okrem klasických sektorov previazaných s bezpečnosťou aj o výstavbu priehrad, prevádzku záchranných služieb, vlastnenie vládnych budov, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, čistenie vody a kanalizácia.
V Kanade reguluje zahraničné investície tzv. Zákon o investícií v Kanade. Ten umožňuje vláde preskúmať zahraničné investície väčšej hodnoty a zakázať v prípade ohrozenia národnej bezpečnosti či prostej nevýhodnosti pre Kanadu. Na zákon nadväzuje dodatok z roku 2012, ktorý obmedzuje investície do štátom vlastnených ropných spoločnosti v provincii Alberta. Išlo o reakciu na čínsku akvizíciu kanadskej energetickej spoločnosti Nexen.

Spracoval Michal Maxim

141